Ničivé záplavy v Keni si vyžiadali už najmenej 120 obetí na životoch
Nairobi 28. novembra (TASR) - Počet obetí na životoch, ktoré si vyžiadali rozsiahle záplavy v Keni, sa takmer zdvojnásobil na vyše 120, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
V dôsledku záplav je vysídlených vyše 89.000 domácností, ktoré sú teraz umiestnené vo viac ako 112 núdzových táboroch.
Keňa a krajiny takzvaného Afrického rohu, územia na východe tohto kontinentu, donedávna zápasili s najhorším suchom za posledné štyri desaťročia. Teraz ich trápia ničivé záplavy spojené s prírodným javom El Niňo.
Kenský prezident William Ruto v pondelok zvolal krízové zasadanie vlády v súvislosti s katastrofickou situáciou v krajine a prisľúbil, že pre postihnuté oblasti vyčlení pomoc v hodnote miliónov dolárov.
Tamojšia vláda v sobotu informovala o 70 obetiach. Prezidentská kancelária vo vyhlásení po utorkovej mimoriadnej schôdzke uviedla, že o život prišlo ďalších 76 Keňanov a vyše 35.000 domácností muselo byť vysídlených.
"Abnormálne zrážky, ktoré sú dôsledkom javu El Niňo, viedli k rozsiahlym záplavám, ktoré bohužiaľ viedli k stratám na životoch, vysídleniu rodín, prepuknutiu chorôb, zničeniu infraštruktúry a majetku, ako aj k dlhodobým výpadkom elektrickej energie v Keni a mnohých častiach regiónu východnej Afriky," píše sa vo vyhlásení.
Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca (MFČK/ČP) a Kenský Červený kríž predtým podali mimoriadnu žiadosť o dotáciu vo výške 20 miliónov amerických dolárov na boj proti prírodnej katastrofe.
Kenskí meteorológovia od septembra upozorňovali, že počas krátkeho obdobia dažďov, očakávaného od októbra do decembra, budú dažde silnejšie než obvykle. Prezident Ruto však tieto predpovede spochybňoval a tvrdil, že k ničivým záplavám nedôjde, za čo si vyslúžil tvrdú kritiku.
--
Záplavy v Somálsku vyhnali z domovov vyše milión ľudí
Mogadišo 30. novembra (TASR) – Najmenej 101 ľudí prišlo o život v Somálsku v dôsledku silných dažďov a prívalových povodní, ktoré zároveň vyhnali z domovov už viac ako milión ľudí. Oznámil to somálsky prezident Hasan Šajch Mahmúd, informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry AFP.
"Bratia, naša krajina je v kritickom stave a záplavy postihli obyvateľov na celom území," uviedol Šajch Mahmúd. Miestne úrady pre záplavy vyhlásili v novembri výnimočný stav a varovali pred šírením chorôb.
V susednej Keni v dôsledku záplav zahynulo približne 120 ľudí a viac ako 89.000 domácností je vysídlených, uviedlo ministerstvo vnútra. V Etiópii si záplavy, silné dažde a zosuvy pôdy vyžiadali ďalších 57 mŕtvych, oznámil Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).
Somálsko, Keňu a Etiópiu od začiatku novembra sužujú neutíchajúce lejaky súvisiace s klimatickým javom El Niňo. Africký roh zároveň patrí medzi regióny najviac ohrozené klimatickou krízou. Čoraz častejšie a intenzívnejšie sa v ňom objavujú extrémne výkyvy počasia. Vlani ho napríklad zasiahlo katastrofálne sucho.
Humanitárne skupiny varujú, že situácia v oblasti Afrického rohu sa bude ešte zhoršovať.
Burkina a Niger opouštějí G5 Sahel
6.12.2023
Vojenští představitelé Burkiny Faso a Nigeru se koncem minulého týdne rozhodli odejít ze skupiny G5 Sahel.
Skupina G5 Sahel byla vytvořena v roce 2014 a byla ustanovena pro boj proti džihádu v africké oblasti Sahel. Lídři pěti zemí se v roce 2017 dohodli na nasazení společné protiteroristické jednotky podporované Francií. Vojenští vládci Burkiny, Nigeru a Mali však nakonec obvinili Paříž, že po letech francouzského nasazení na jejich území hraje tato velmoc přehnanou vojenskou roli, ale v oblasti prevence džihádu dosahuje jen mizivých výsledků. V loňském roce z původních sil pěti zemí vystoupilo také Mali, rovněž v důsledku vojenského převratu. Burkina a Niger se pak “zcela suverénně rozhodly opustit všechny instance G5 Sahel, včetně společných sil” k 29. listopadu, toto uvedly obě země v prohlášení. Média píší o poslední ráně pro boj proti povstalcům v jednom z nejproblematičtějších regionů světa.
“Tato organizace nedosahuje svých cílů. A co hůř, legitimním ambicím našich zemí učinit z G5 Sahel zónu bezpečnosti a rozvoje brání institucionální byrokracie z předchozí (myšleno koloniální) éry, která nás přesvědčuje, že náš proces nezávislosti a důstojnosti není slučitelný s účastí v G5 v její současné podobě,” uvedly výše zmiňované země. v zastřené narážce na Francii dodali, že “G5 Sahel nemůže sloužit cizím zájmům na úkor našich lidí, a už vůbec ne diktátu jakékoli mocnosti ve jménu /takto je to akoby useknuté pôvodne/
Somálsko se stalo součástí východoafrického obchodního bloku
29.11.2023
Somálsko bylo koncem listopadu přijato do Východoafrického společenství (EAC) jako jeho osmý člen.
Regionální obchodní blok Východoafrické společenství (East African Community, EAC) usiluje o rozšíření volného obchodu v celém regionu. S výjimkou Somálska se země EAC dohromady rozkládají na ploše 4,8 milionu kilometrů čtverečních a jejich společný hrubý domácí produkt podle internetových stránek bloku činí 305 miliard dolarů. Celkový objem obchodu EAC v roce 2022 činil 78,75 miliardy dolarů. Organizace sídlí v tanzanském městě Arusha, byla založena v roce 2000 a snaží se podporovat obchod tím, že odstraňuje cla mezi členskými státy. V roce 2010 vytvořila společný trh. Somálsko se nyní připojilo k Burundi, Demokratické republice Kongo, Keni, Rwandě, Jižnímu Súdánu, Tanzanii a Ugandě. Tato nestabilní země Afrického rohu čítající 17 milionů obyvatel, usilovala o vstup do uskupení již od roku 2012. Jejím vstupem se trh EAC rozšíří na více než 300 milionů lidí. “Rozhodli jsme se přijmout Somálskou federativní republiku na základě smlouvy o přistoupení,” prohlásil na summitu sdružení v Tanzanii odstupující předseda EAC, burundský prezident Evariste Ndayishimiye. Posledním členem, kterého skupina přijala před Somálskem, byla v dubnu 2022 Konžská demokratická republika. “Přijměme všichni tuto novou kapitolu naší historie,” napsal hlavní ekonomický poradce somálského prezidenta Hassana Sheikha Mohamuda na platformě X. “Tento okamžik není jen vyvrcholením našich aspirací, ale i majákem naděje pro budoucnost plnou možností a příležitostí.”
Přijetí Somálska by mohlo pro blok znamenat další bezpečnostní výzvy, země se totiž snaží zastavit povstání teroristické skupiny mladých islámských vzbouřenců al-Šabáb napojené na al-Káidu. Ofenzíva Somálska proti této ozbrojené skupině se po výrazném pokroku na několik měsíců zastavila a vyvolala obavy, zda je vláda schopna 16 let trvající povstání potlačit. Členové EAC Keňa a Uganda posílají v rámci sil Africké unie vojáky, do Somálska byli poprvé vysláni v roce 2007, a to právě s cílem potlačit hnutí al-Šabáb. V listopadu loňského roku vyslalo EAC vojáky také do neklidné východní části Konžské demokratické republiky, která se k bloku připojila v loňském roce, poté, co se tam znovu objevila povstalecká skupina M23. Podle think tanku Heritage Institute for Policy Studies se sídlem v Mogadišu je vstup Somálska, které o vstup do bloku usiluje od roku 2012, “klíčovým krokem” v expanzi EAC do celé východní Afriky. Ve zprávě před summitem však think-tank uvedl, že “špatné výsledky Somálska v oblasti správy věcí veřejných, lidských práv a právního státu” by mohly bránit jeho hladké integraci do bloku. Země se také zapletla do sporů se svými sousedy – Etiopií, Džibutskem a Keňou – což někdy vedlo k přerušení diplomatických vztahů. V posledních letech však podnikla kroky k nápravě regionálních vazeb.
Spojené království bude posílat migranty do Rwandy
15.12.2023
Vláda Rishiho Sunaka po peripetiích prosadila emergentní zákon, který přes odpor britských soudů, umožní deportace žadatelů o azyl do Rwandy.
Jeden z pilířů imigrační strategie britské vlády spočívá v posílání žadatelů o azyl do Rwandy. Kontroverzní azylovou politiku původně oznámil bývalý premiér Boris Johnson v dubnu 2022 a byla koncipována jako reakce na stupňující se počty uprchlíků, kteří se pokoušejí dostat do Spojeného království přes Lamanšský průliv na malých člunech. Británie chce situaci řešit tak, že bude posílat desítky tisíc žadatelů o azyl do zmíněného vnitrozemského státu střední Afriky. O zákonnosti této vládní imigrační politiky rozhodovaly v průběhu posledních měsíců britské soudy.
Právní bitva vycházela z rozhodnutí odvolacího soudu, který prohlásil mnohamilionovou dohodu o deportaci žadatelů o azyl do Rwandy za nezákonnou. Právní zástupci britské vlády tvrdili, že odvolací soud dospěl k nesprávnému závěru, když rozhodl, že deportace do Rwandy by byla v rozporu s článkem 3 Evropské úmluvy o lidských právech (článek 3 zakazuje mučení a nelidské nebo ponižující zacházení). Podle argumentace vlády memorandum o porozumění mezi Spojeným královstvím a Rwandou zajišťuje “bezpečný a účinný” proces určování statusu uprchlíka pro všechny deportované osoby. Nejvyšší soud ale jednomyslně potvrdil rozhodnutí, podle něhož je tento program nezákonný, protože Rwanda není bezpečnou třetí zemí a migrantům hrozí, že budou posláni zpět do své vlasti, kde jim hrozí špatné zacházení.
Do právního sporu vstoupil také Úřad vysokého komisaře OSN pro uprchlíky (UNHCR), který tvrdil, že poskytnuté záruky nepostačují k řešení “základních a zásadních nedostatků” rwandského azylového systému.
Spojené království dosud vyplatilo rwandské vládě vedené prezidentem Paulem Kagamem za přijetí uprchlíků nejméně 140 milionů liber. Navzdory zavedení zákona o nelegální migraci však zatím nedošlo k žádným deportačním letům kvůli řadě právních námitek. Premiér Rishi Sunak učinil prevenci příjezdu malých lodí jedním ze svých klíčových slibů voličům. Nicméně podle vládních údajů zveřejněných počátkem listopadu překročilo kanál La Manche a dorazilo do Británie téměř 26 700 migrantů.
Následně se Sunak s Rwandou dohodl na nové smlouvě, která má řešit problémy vznesené Nejvyšším soudem. Britská vláda tvrdí, že Kigali přijalo nové závazky a změny, které mají obavy vyřešit. Sunak rovněž předložil mimořádnou legislativu, jejímž cílem bylo zrušit všechny zákony, které by zabránily pokračování deportačního programu. První hlasování britského parlamentu v úterý Sunakův návrh podpořilo s výsledkem 313 ku 269 hlasům po posledních vyjednáváních a dramatech v parlamentu.
Mali, Niger a Burkina Faso oznámili vystúpenie z bloku ECOWAS
Bamako 28. januára (TASR) - Vojenské junty v troch západoafrických krajinách Mali, Burkina Faso a Niger v nedeľu vyhlásili, že vystupujú z Hospodárskeho združenia západoafrických štátov (ECOWAS). Regionálny blok obvinili z "neľudských" sankcií s cieľom zvrátiť prevraty v ich krajinách. TASR prevzala správu z agentúry AP.
Junty v spoločnom vyhlásení uviedli, že ECOWAS sa takmer po 50 rokoch od svojho vzniku "vzdialil od ideálov svojich zakladateľov a panafrikanizmu".
"Okrem toho sa ECOWAS pod vplyvom cudzích mocností stal hrozbou pre svoje členské štáty a obyvateľstvo, ktorého šťastie má zabezpečovať," dodali.
Ide o najnovší zvrat udalostí, ktoré prehĺbili politické napätie v západnej Afrike, odkedy vlani došlo v Nigeri k poslednému zo série prevratov v regióne, konštatuje AP.
Pri nehode vrtuľníka zahynul riaditeľ najväčšej nigérijskej banky
Abuja 11. februára (TASR) - Spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ najväčšej nigérijskej banky Herbert Wigwe zahynul so svojou manželkou a synom pri havárii vrtuľníka v Spojených štátoch. Potvrdila to v nedeľu jeho spoločnosť Access Holdings, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Vrtuľník s Wigwem, výkonným riaditeľom banky Access Bank Group, sa zrútil v americkom štáte Kalifornia v piatok o 22.00 h miestneho času, uviedla americká Federálna správa letectva (FAA). Dodala, že na palube helikoptéry Eurocopter EC 130 zahynulo šesť osôb.
Nigérijský prezident Bola Tinubu oznámil, že pri tejto nehode, ktorú označil za "ohromujúcu tragédiu", prišiel o život aj bývalý šéf nigérijskej burzy Abimbola Ogunbanjo. "Prezident vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám Wigweho a Ogunbanja, podnikateľskej komunite a všetkým, ktorých zasiahla táto hrozná nehoda," povedal v nedeľu prezidentov hovorca.
Vrtuľník smeroval z mesta Palm Springs v Kalifornii do amerického štátu Nevada, informovali americké úrady. Stroj sa podľa nich zrútil po 90 minútach letu. Príčinu nehody vyšetruje FAA.
Zora povedal/-a: Pri nehode vrtuľníka zahynul riaditeľ najväčšej nigérijskej banky
Tyto nehody nejsou v některých případech náhody. Jsem přesvědčená, že bez nehody vrtulníku s P.Kellnerem by nebyla v naší zemi možná vláda, která nyní je.
Sudán nenamieta proti vytvoreniu ruskej námornej základne na svojom území, vyhlásil sudánsky minister zahraničných vecí Ali al-Sadiq Ali.
A ešte jedna pozitívna správa na ráno:
Nigéria má v úmysle požiadať o vstup do BRICS po vykonaní potrebných opatrení v rámci štátu, uviedol v rozhovore pre RIA Novosti minister zahraničných vecí Yusuf Tuggar.
Keňský velitel armády zahynul při pádu vrtulníku
18. 4. 2024
Na západě Keni při havárii vrtulníku zahynulo ve čtvrtek deset lidí včetně velitele keňské armády generála Francise Omondiho Ogolly. Smrt vojenských představitelů potvrdil na tiskové konferenci prezident země William Ruto, informovala stanice CNN.
Armádní helikoptéra spadla v okresu Elgeyo-Marakwet v provincii Rift Valley na západě Keni. Vrtulník havaroval krátce po startu a poté začal hořet, uvedla stanice CNN.
Na palubě vrtulníku bylo dvanáct vysoce postavených velitelů včetně generála Ogolly. Dva vojáci nehodu přežili a byli převezeni do nemocnice.
„Naše vlast ztratila jednoho ze svých nejstatečnějších generálů,“ řekl Ruto na tiskové konferenci. „Smrt generála Ogolly je pro mě bolestnou ztrátou,“ dodal prezident, který na čtvrteční večer svolal naléhavé zasedání Národní bezpečnostní rady v hlavním městě Nairobi. Mluvčí keňské vlády na sociálních sítích vyzval Keňany, aby „v této kritické situaci zachovali klid a vyhnuli se jakýmkoli spekulacím“.
ĎALŠIA VEĽKÁ BIDENOVA KATASTROFA: Nigerská vojenská junta podporovaná Ruskom súhlasí s prepustením 1 000 amerických vojakov po tom, čo Biden sľúbil, že opustí 100 miliónovú americkú leteckú základňu v krajine
Autor Jim Hoft , 21. apríla 2024 1
Na ďalšej zahraničnopolitickej katastrofe Joea Bidena sa pracuje. Joe Biden už v septembri 2021 odovzdal leteckú základňu Bagram v Afganistane teroristom z Talibanu.
Biden v júli po takmer 20 rokoch opustil afganské letisko Bagram Airfield tým, že vypol elektrinu a v noci sa vyšmykol bez upovedomenia afganského veliteľa základne, ktorý odhalil tajný odchod Američanov viac ako dve hodiny po ich odchode.
Taliban 15. augusta rýchlo prevzal kontrolu nad leteckou základňou Bagram, ktorá je len 50 míľ severne od Kábulu, a prepustil tisíce teroristov zadržiavaných v jej väzení. Američania a Afganci nechali Taliban vojenskú výstroj, uniformy, prídel a dokonca aj športové nápoje.
Samovražedného atentátnika ISIS, ktorý zavraždil 13 amerických vojakov a žien a 169 Afgancov, prepustil Taliban z väzenia na základni Bagram v júli. Samovražedný atentátnik ISIS Abdul Rehman bol uväznený vo väznici Bagram posledné štyri roky, kým ho teroristi z Talibanu neoslobodili. Abdul Rehman potom zavraždil 13 Američanov a 173 Afgancov pri samovražednom bombovom útoku pred letiskom v Kábule.
Minulý týždeň sme sa dozvedeli o najnovšej zahraničnopolitickej katastrofe Joea Bidena. Situácia v Nigeri by mohla prekonať stiahnutie z Afganistanu – ak je to vôbec ešte možné.
Poslanec Matt Gaetz (R-FL) úplne zahanbil ministra armády USA a odhalil poslednú zahraničnopolitickú katastrofu Joea Bidena počas výsluchu na vypočutí Výboru pre ozbrojené služby Snemovne reprezentantov USA. Gaetz odhalil najnovšie bidenovské zlyhanie zahraničnej politiky – tentoraz v africkom Nigeri.
Americkí vojaci sú uväznení v krajine údajne bez vody a liekov. Armáda to pravdepodobne skrývala, aby sa ochránila pred rozpakmi. Nasadení Američania sú v limbu a neschopní vykonávať svoju prácu a Bidenovo Ministerstvo zahraničných vecí je opäť úplne vymanévrované.
Tajomníčka Wormuth a generál Randy George vypovedali 16. apríla pred výborom Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily, House Armed Services Committee. Matt Gaetz zverejnil správu na svojej webovej stránke Kongresu TU .
Tajomníčka americkej armády Christine Wormuth, potenciálna zamestnankyňa DEI, bola ohromená a onemela, keď ju Matt Gaetz konfrontoval s uväznenými americkými vojakmi v Nigeri, krajine v obrovskom zmätku.
Teraz sa zdá, že USA dostali obchodnú ponuku od vojenskej junty v Nigeri. Ruskom podporovaná vojenská junta v Nigeri prepustí 1000 amerických vojakov uväznených na základni výmenou za kľúče od americkej leteckej základne v krajine v hodnote 100 miliónov dolárov.
Ako je možné, že Bidenov režim môže byť taký neschopný?
Prezident v Keni vymenoval nového veliteľa armády
Nairobi 3. mája (TASR) - Kenský prezident William Ruto vymenoval vo štvrtok za veliteľa kenskej armády Charlesa Muria Kahaririho po tom, čo jeho predchodca zahynul pri nehode vrtuľníka.
Kahariri nahradil vo funkcii Francisa Omondiho Ogollu, ktorý zahynul 18. apríla pri nehode vrtuľníka na severozápade Kene. Spolu s Ogollom zomrelo vtedy ďalších deväť dôstojníkov armády.
Nový veliteľ kenskej armády vstúpil do ozbrojených síl v apríli 1987 a v minulosti pôsobil aj ako námestník veliteľa námorníctva. Zúčastnil sa okrem iného na vpáde do Somálska v roku 2011 a tiež na potlačení povstania islamistického hnutia aš-Šabáb.
Okrem povýšenia Kahaririho za veliteľa armády a do hodnosti generála vymenoval Ruto vo štvrtok aj niekoľko ďalších vysokopostavených predstaviteľov armády.
Generálmajorka Fatuma Gaiti Ahmedová sa stala veliteľskou kenských vzdušných síl, pričom je prvou ženou v Keni vymenovanou do tejto funkcie. Nahradila Johna Mugaravaia Omendu, ktorý bol povýšený do funkcie námestníka veliteľa ozbrojených síl. Ruto okrem toho vymenoval generálmajora Paula Owuora Otiena za veliteľa námorníctva.
Lietadlo, na ktorého palube bol viceprezident africkej krajiny, havarovalo. Nikto neprežil
Trosky lietadla našli záchranári v zalesnenom pohorí.
11. 6. 2024
Viceprezident Malawi Saulos Klaus Chilima zomrel pri nehode vnútroštátneho letu. Na palube bolo deväť ďalších osôb vrátane bývalej prvej dámy a vojenského sprievodu, ale nikto nehodu neprežil.
Podľa agentúry Reuters to v utorok (11. 6.) oznámil prezident krajiny Lazarus Chakwera. Na pátraní sa od pondelka (10. 6.) do utorka podieľalo približne 600 ľudí – armáda, polícia, vidiecka správa a pracovníci Malawijského Červeného kríža s dronmi.
Lietadlo Malawijských ozbrojených síl s 51-ročným Chilimom na palube vzlietlo z hlavného mesta Lilongwe v pondelok ráno miestneho času. Let mal trvať 45 minút na medzinárodné letisko Mzuzu vzdialené približne 370 kilometrov.
Cestou mu však riadenie letovej prevádzky nedovolilo pristáť pre zlé počasie a nízku viditeľnosť. Malé turbovrtuľové lietadlo Dornier 228 sa malo vrátiť do Lilongwe, ale nedorazilo a cestou zmizlo z radarov. Trosky lietadla našli v utorok záchranári v zalesnenom pohorí Viphya neďaleko Mzuzu.
Prezident Malawi uviedol, že Spojené štáty, Británia a Nórsko poskytli „špecializované vybavenie“ na urýchlenie pátrania po lietadle. Podľa agentúry AP sa do pátrania zapojilo aj miestne veľvyslanectvo USA s malým lietadlom Beechcraft C-12 Huron.
Chilima pôsobil druhé funkčné obdobie ako viceprezident, pričom v rokoch 2014 až 2019 pracoval pod vedením bývalého prezidenta Petra Muthariku, a potom sa neúspešne uchádzal o prezidentský úrad. Jeho volebný súper a víťaz volieb Chakwera mu však ponúkol funkciu viceprezidenta.
--
Cyrila Ramaphosu opätovne zvolili za prezidenta Juhoafrickej republiky
Kapské Mesto 15. júna (TASR) - Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa bol v piatok parlamentom opätovne zvolený do funkcie hlavy štátu. Stalo sa tak po tom, ako jeho Africký národný kongres (ANC) uzavrel bezprecedentnú koaličnú dohodu s Demokratickou alianciou (DA), čím vytvorili vládu národnej jednoty, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.
Zákonodarcovia v Kapskom Meste veľkou väčšinou hlasovali za to, aby sa 71-ročný Ramaphosa vrátil do funkcie na ďalších päť rokov po parlamentných voľbách z 29. mája, z ktorých nevzišiel jednoznačný víťaz. ANC utrpel veľké straty a pri zostavovaní vlády bol odkázaný na koaličného partnera.
Od skončenia apartheidu a prvých slobodných volieb v roku 1994 ANC vždy získal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Jeho podpora však v uplynulých rokoch klesala vzhľadom na stagnáciu ekonomiky a rast nezamestnanosti v JAR.
Strana, ktorá viedla boj proti apartheidu, získala len 40 percent hlasov a po prvýkrát stratila absolútnu väčšinu v parlamente. "Toto je historický okamih v živote našej krajiny, ktorý si vyžaduje, aby sme pracovali a konali spoločne," vyhlásil Ramaphosa.
Generálny tajomník ANC Fikile Mbalula v piatok uviedol, že široká koalícia spája väčšinu z 18 strán, ktoré získali zastúpenie v 400-člennom Národnom zhromaždení. Patrí medzi ne Strana slobody Inkatha (IFP) a ďalšie menšie skupiny.
Ramaphosu, ktorý stojí na čele krajiny od februára 2018, opätovne zvolili poslanci 283 hlasmi v tajnom hlasovaní. Ramaphosa zloží prísahu na budúci týždeň v Pretórii a následne predstaví svoj nový vládny kabinet.
Ramaphosa, bývalý odborár, ktorý sa stal podnikateľom a milionárom, bude predsedať vláde, ktorá spája radikálne odlišné politické názory.
ANC je historicky panafrikanistická, progresívna ľavicová strana, ktorá zastrešuje programy sociálneho zabezpečenia a hospodárskeho posilnenia pre chudobných čiernych Juhoafričanov.
Najväčšia partnerská strana DA presadzuje liberálny program voľného trhu. Menšie strany, ktoré súhlasili so vstupom do vlády, sa pohybujú od ľavicových až po krajne pravicové.
Nová strana bývalého prezidenta Jacoba Zumu uMkhonto weSizwe (MK), ktorá sa vo voľbách umiestnila na treťom mieste, spochybnila výsledky a jej poslanci bojkotovali piatkové zasadnutie novozvoleného parlamentu.
ANC je stále najsilnejšou stranou - v parlamente má 159 zo 400 kresiel. Post podpredsedu parlamentu prevezme DA, doterajší najväčší rival ANC, ktorá má 87 mandátov. Zumova strana získala v Národnom zhromaždení 58 kresiel.
Konžská demokratická republika hlási nárast počtu opičích kiahní
Kinshasa 20. júla (TASR) - Konžská demokratická republika (KDR) zaznamenáva exponenciálny nárast prípadov nákazy opičími kiahňami, uviedol v sobotu hovorca vlády Patrick Muyaya. Dodal, že kumulatívny počet podozrivých prípadov dosiahol 11.166, vrátane 450 úmrtí, čo predstavuje štvorpercentnú smrtnosť. Chorobou sú najviac postihnuté deti, doplnil hovorca podľa agentúry AFP.
Najviac nakazených evidujú v provincia Equateur na západe KDR.
Podľa hovorcu vláda prijíma sériu opatrení na boj proti nákaze: ide najmä o špecializovanú lekársku starostlivosť, monitorovanie kontaktov i zdravotnej situácie v rámci komunít.
Vláda KDR prišla s touto informáciou len niekoľko dní po tom, čo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala pred hrozbou, ktorú pre globálne zdravie predstavujú opičie kiahne, a to najmä v súvislosti s obavami z možného prepuknutia epidémie vyvolanej novým, nebezpečnejším kmeňom vírusu opičích kiahní v KDR.
Aj generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vtedy konštatoval, že najnovšie šírenie nákazy v KDR "nevykazuje žiadne známky spomalenia".
WHO pred vyše týždňom uviedla, že len za posledný mesiac dostala hlásenia o prípadoch nákazy opičími kiahňami z 26 krajín sveta. Tedros vtedy na brífingu pre médiá upozornil, že napríklad Juhoafrická republika nedávno zaznamenala 20 prípadov vrátane troch úmrtí, čo boli prvé prípady v krajine od roku 2022.
Opičie kiahne boli u ľudí prvýkrát diagnostikované v roku 1970 vo vtedajšom Zaire, dnes KDR. Odvtedy sa vyskytujú najmä v krajinách na západe a v strede afrického kontinentu. V minulosti sa väčšina chorých nakazila od infikovaných zvierat.
Od mája 2022 však zdravotníci hlásia nákazy vírusom opičích kiahní po celom svete, pričom postihujú najmä homosexuálnych a bisexuálnych mužov.
Od septembra minulého roka sa v KDR šíri nový, ešte smrteľnejší kmeň, ktorý sa tiež prenáša pohlavným stykom medzi mužmi. Nový kmeň sa zatiaľ prenáša výlučne z človeka na človeka.
Opičie kiahne sa prejavujú horúčkou, triaškou, vyrážkami a léziami na tvári a genitáliách. Väčšina ľudí sa uzdraví do niekoľkých týždňov bez potreby hospitalizácie.
Konžská demokratická republika hlási nárast počtu opičích kiahní
Opičie kiahne sú stále globálnou hrozbou
—
V Pobreží Slonoviny sa začala očkovacia kampaň malých detí
Abidjan 16. júla (TASR) - Zdravotníci v africkom štáte Pobrežie Slonoviny začali v pondelok podávať deťom najnovšiu vakcínu proti malárii. Ide o začiatok regionálnej očkovacej kampane, od ktorej si odborníci sľubujú, že by mohla obmedziť vplyv jedného z najväčších zabijakov Afriky.
Pobrežie Slonoviny sa stalo prvým štátom západnej Afriky, kde sa začala uvádzať na trh najnovšia vakcína proti malárii. Cieľom je zaočkovať približne 250.000 detí mladších ako dva roky.
Trojdávkovú vakcínu známu ako R21/Matrix-M vyvinula britská Oxfordská univerzita a vlani v októbri ju schválila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Výskum naznačuje jej 75-percentnú účinnosť pri prevencii závažných ochorení a úmrtí v prvom roku, pričom ochranu je možné predĺžiť najmenej o ďalší rok posilňujúcou dávkou vakcíny.
WHO v roku 2021 schválila prvú vakcínu proti malárii, známu ako Mosquirix, ktorej výrobcom je spoločnosť GSK. Táto vakcína sa podáva v štyroch dávkach a ochrana sa stratí v priebehu niekoľkých mesiacov. Spoločnosť GSK tiež uviedla, že bude schopná vyrobiť len asi 15 miliónov dávok.
V Indii však už medzičasom vyrobili 25 miliónov dávok oxfordskej vakcíny. Tamojší výrobca deklaroval, že ročne dokáže vyrobiť najmenej 100 miliónov dávok, pričom cena bude približne štyri doláre na dávku.
Na Afriku pripadá viac ako 94 percent z približne 249 miliónov prípadov malárie na svete, pričom asi 600.000 prípadov sa končí smrťou. Maláriu - závažné parazitárne ochorenie - šíria komáre a najčastejšie postihuje deti do päť rokov a tehotné ženy.
Minister zdravotníctva Pobrežia Slonoviny Pierre Demba uviedol, že spustenie očkovania proti malárii je prejavom záväzku vlády investovať do detí. "Sú budúcnosťou našej krajiny," dodal.
Adrian Hill z Oxfordskej univerzity vo vyhlásení uviedol, že spustenie očkovacej kampane v Pobreží Slonoviny znamená začiatok novej éry v boji proti malárii. Vyjadril nádej, že vakcína bude čoskoro dostupná pre všetky krajiny v Afrike, ktoré ju budú chcieť použiť.
Keďže vakcíny proti malárii nezastavia šírenie choroby, odborníci už dlho pripomínajú, že ďalšie opatrenia, ako je postrek insekticídmi, účinná liečba a používanie sieťok okolo postele, sú nevyhnutné.
Globálna aliancia za očkovanie a imunizáciu (GAVI), ktorá pomáha chudobným krajinám nakupovať vakcíny, uviedla, že zásoby vakcíny vyvinutej v Oxforde dostali aj ďalšie štáty vrátane Stredoafrickej republiky, Čadu a Južného Sudánu.
V Pobreží Slonoviny sa začala očkovacia kampaň malých detí
—
OSN: Vojna v Sudáne si vyžiadala už vyše 14.000 mŕtvych
Londýn 13. júla (TASR) - Spojené kráľovstvo prispeje sumou dva milióny libier na podporu sudánskych utečencov, ktorí utekajú pred stupňujúcim sa násilím v regióne Dárfúr na západe Sudánu, oznámila v piatok britská ministerka pre rozvoj.
Podľa Úradu pre zahraničné veci, Spoločenstvo národov a rozvoj (FCDO) utiekli zo Sudánu v dôsledku násilia, ktoré vypuklo po prevrate v apríli minulého roka, už približne viac ako dva milióny ľudí, pričom do susednej Líbye denne prichádza zo Sudánu vyše 1200 osôb.
Ministerka pre rozvoj Annaliese Doddsová uviedla, že finančné prostriedky pôjdu na humanitárnu pomoc v ťažko dostupnom regióne Kufra na východe Líbye, kde podľa odhadov OSN potrebuje podporu 45.000 utečencov.
"Spojené kráľovstvo je odhodlané poskytnúť život zachraňujúcu pomoc najzraniteľnejším ľuďom na svete vrátane detí, ktoré utekajú pred násilím vo vojnou zmietanom Sudáne," vyhlásila Doddsová.
"Spolu s našimi medzinárodnými partnermi táto podpora v Líbyi poskytne vysídleným utečencom veľmi potrebnú vodu a núdzové zdravotnícke, hygienické a sanitárne služby," dodala britská ministerka.
Toto rozhodnutie odráža záväzok vlády spolupracovať s medzinárodnými partnermi pri riešení humanitárnych kríz, ktoré vedú ľudí k úteku z domovov, a posilniť podporu utečencov v ich domovských regiónoch, tvrdí FCDO.
Sudánska vojna sa začala v apríli minulého roka, keď napätie medzi armádou a polovojenskými jednotkami rýchlej podpory prerástlo do otvorených bojov v celej krajine. Podľa OSN si konflikt vyžiadal už viac ako 14.000 mŕtvych a najmenej 33.000 zranených.
Vo viacerých oblastiach vojnou zmietaného Sudánu vyhlásili hladomor
Chartúm 1. augusta (TASR) - Výbor pre monitorovanie hladomoru (FRC), ktorý vyhodnocuje úroveň potravinovej bezpečnosti vo svete, vo štvrtok vyhlásil hladomor v utečeneckom tábore Zamzam v sudánskom regióne Severný Dárfúr. Podobná situácia panuje aj na ďalších miestach v krajine.
Vyhlásenie hladomoru prichádza uprostred prehlbujúcej sa potravinovej krízy v Sudáne. Tú vyvolala najmä vojna medzi dvoma vojenskými frakciami, armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF), ktorá vypukla v apríli minulého roka.
FRC informuje, že stav hladomoru bude v tábore Zamzam a ostatných oblastiach pravdepodobne panovať až do októbra. "Ostatné oblasti Sudánu, v Dárfúre aj inde, sú potenciálne vystavené riziku hladomoru a budú ním ohrozené dovtedy, kým bude konflikt pokračovať a humanitárnej pomoci bude zamedzený prístup," uviedli predstavitelia FRC.
Hladomor sa vyhlasuje na základe špeciálneho mechanizmu, na ktorom spolupracujú viaceré agentúry OSN, regionálne a humanitárne organizácie. Zložený je z piatich fáz, pričom hladomor je poslednou z nich.
Vyhlásenie hladomoru nastane, keď 20 percent populácie trpí akútnym nedostatok potravín, 30 percent detí je akútne podvyživených a od hladu denne zomrú dvaja ľudia z 10.000. Hladomor od spustenia mechanizmu vyhlásili iba dvakrát. V Somálsku v roku 2011 a v Južnom Sudáne v roku 2017. V júni FRC informoval, že v Súdane hladom trpí viac ako 755.000 ľudí a hladomor hrozí v 14 lokalitách.
Reuters poukazuje na to, že napriek vyhláseniu hladomoru, môže byť doručenie humanitárnej pomoci komplikované. Obe strany konfliktu totiž odmietajú vpustiť humanitárne misie na svoje územie.
Reuters pripomína, že humanitárna kríza v Sudáne je jednou z najhorších na svete. Občianska vojna zasiahla viacero civilných oblastí vrátane hlavného mesta Chartúm. Jednotky RSF sú podozrivé z etnických čistiek a konflikt spôsobil, že Sudán má viac vnútorne vysídlených osôb ako ktorákoľvek iná krajina sveta. Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) utieklo zo svojich domovov 10,7 milióna ľudí.
Vo viacerých oblastiach vojnou zmietaného Sudánu vyhlásili hladomor
V Afrike by mali vyhlásiť núdzový stav v súvislosti s opičími kiahňami
Nairobi 8. augusta (TASR) - Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Africa CDC) vo štvrtok oznámilo, že na budúci týždeň pravdepodobne vyhlási stav ohrozenia verejného zdravia v súvislosti s nárastom nakazených vírusovou infekciou opičích kiahní na africkom kontinente.
Rozhodnutím sa uvoľnia finančné prostriedky na boj proti epidémii vrátane obstarania potrebných vakcín a spustí sa tiež koordinovaná kontinentálna reakcia na vírus.
"Prijímame príslušné opatrenia, rozhodujeme, kedy je núdzový stav, prijímame príslušné rozhodnutia a hovoríme jedným hlasom," povedal Jean Kaseya, riaditeľ Africa CDC. Dodal, že vyhlásenie o stave bude pravdepodobne budúci týždeň.
Nákazu opičími kiahňami podľa CDC zaznamenali najmenej v 16 z 55 krajín na africkom kontinente. Minulý týždeň bolo hlásených 887 prípadov nákazy a päť úmrtí na toto ochorenie.
Opičie kiahne sú infekčným ochorením spôsobeným vírusom, ktorý na človeka prenášajú infikované zvieratá, ale preniesť sa môže aj z infikovaných osôb pri blízkom fyzickom kontakte.
Prejavuje sa horúčkou, triaškou, vyrážkami a léziami na tvári a genitáliách. Väčšina ľudí sa uzdraví do niekoľkých týždňov bez potreby hospitalizácie.
Po prvýkrát bolo ochorenie objavené v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike. V máji 2022 sa celosvetovo prudko rozšíril počet infekcií. WHO preto vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC), ktorý trval do mája 2023.
Existujú dva podtypu vírusu, a to prudko nákazlivý a smrteľnejší Clade I, ktorý sa vyskytuje v Konžskej panve v strednej Afrike, a druhý typ Clade II, endemický v západnej Afrike.
V Afrike by mali vyhlásiť núdzový stav v súvislosti s opičími kiahňami
V Afrike vyhlásili núdzový stav v súvislosti so šírením opičích kiahní
Addis Abeba 13. augusta (TASR) - Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Africa CDC) vyhlásilo v utorok stav núdze v oblasti verejného zdravia v súvislosti so šírením nákazy opičích kiahní na kontinente.
Opičie kiahne sa v súčasnosti šíria vo viacerých afrických krajinách, predovšetkým v Konžskej demokratickej republike, odkiaľ sa nákaza začala rozširovať do okolitých krajín.
"Opičie kiahne prekračujú hranice, ovplyvňujú tisíce ľudí na našom kontinente. Rodiny sú rozdeľované a táto bolesť a utrpenie sa dotkli každého kúta nášho kontinentu," uviedol riaditeľ Africa CDC Jean Kaseya.
Centrum, ktoré je agentúrou Africkej únie (AÚ), minulý týždeň upozornilo, že nákaza týmto ochorením sa šíri mimoriadne rýchlo. Podľa údajov CDC v Afrike od začiatku tohto roka zaznamenali už vyše 15.000 prípadov nákazy opičími kiahňami a 461 úmrtí. To predstavujú nárast o 160 percent oproti rovnakému obdobiu minulého roka.
"Toto vyhlásenie nie je len formalitou, je to jasná výzva konať... Musíme byť proaktívni a agresívni v našich snahách zabrániť šíreniu tejto hrozby a eliminovať ju," uviedol Kaseya.
Opičie kiahne (mpox) sú infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša pri blízkom kontakte. Majú symptómy podobné chrípke, pričom spôsobujú aj hnisajúce vyrážky. Väčšina prípadov má mierny priebeh, avšak toto ochorenie môže aj zabíjať.
Z Konžskej demokratickej republiky (KDR) sa začal najskôr šíriť endemický kmeň ochorenia známy ako Clade I. No zdá sa, že blízkym kontaktom medzi ľuďmi, predovšetkým deťmi, sa začal šíriť nový variant známy ako Clade Ib.V Afrike vyhlásili núdzový stav v súvislosti so šírením opičích kiahní
