Správy zo Slovenska

Slovenskému priemyslu chýbajú suroviny
Surovinová kríza priniesla nedostatok materiálov a komponentov na trhu. Zároveň prudko rastú aj ich ceny. Tento jav je citeľný vo svete a vzhľadom na našu surovinovú závislosť ho pociťujú aj firmy pôsobiace na Slovensku. Kde suroviny chýbajú najviac? Aké kroky podniká Európska únia, aby našla riešenie problému? Suroviny nám kvôli protiruským sankciám budú najviac chýbať, odkiaľ ich vieme nahradiť a kam až stúpnu ceny energetických komodít? O realite v slovenskom priemysle
a o prognózach vývoja sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom
spoločnosti Siemens Vladimírom Slezákom.
https://www.ta3.com/relacia/24320/slovenskemu-priemyslu-chybaju-suroviny

https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/629048-slovnaft-hlasi-problemy-budu-chybat-paliva-nikto-nam-nedal-vediet-ze-vynimka-bude-8-mesiacov-nie-tri-roky/

Otazka do plena: Bude benzin a nafta za 5E/L a na pridel alebo je to sucast procesov zaclenovania Slovenska pod Madarsko? (predpokladam, ze Madari sa ponuknu zasobovat Slovensko palivami).

Alebo oboje?

https://www.radiouniversum.cz/hynek-jiri-2d-pro-pripad-valky-nemame-plan-jak-do-obrany-zapojit-cely-prumysl/

Martina: A to jsem se chtěla zeptat, protože si myslím, že spousta dnešních mladých lidí má základní návod, že vypnou a zapnou počítač, že ho restartují. Ale auto se asi nedá opravit tím, že budu otevírat a zavírat dveře. Řekni mi, myslíš, že se fištrón, který jsme měli, schopnost improvizace, dostaví z leknutí? To asi ne.

Jiří Hynek: To je věc, které se obávám více než všeho ostatního, a to je stárnutí populace, stárnutí odborníků. Máme výrobní podniky, kde je věkový průměr nad padesát let. A máme některé technology, kteří by měli být už dávno v důchodu, a nejenom proto, že jim je více než šedesát, ale i více než sedmdesát. A s nimi to stojí a padá, protože mají zkušenosti, mají schopnosti a znalosti. A toto je opravdu obrovské riziko, stárnutí populace těch, kteří si umí poradit.

Martina: A tato schopnost se nepředala?

Jiří Hynek: Je tam velká díra, velká věková mezera. Ideální je, když se to předává třeba o deset let mladším. Ale když to potom předáváte někomu o dvacet, nebo třicet let mladšímu, tak to je mnohdy obtížné. Další problém je, že se nikomu z mladé generace nechce do firmy, kde je režim. Továrna je o režimu, o pravidlech a procesech, o tom, že se někdy musí do práce přijít, a někdy z práce odejít. Člověk si nemůže vzpomenout, že zítra nepřijde do práce, protože si prodloužil víkend, aniž by to komu neřekl. Tyto návyky trochu chybí, každý chce být, jak tomu říkají, free, typu: „Teď si udělám pauzu, Teď si udělám nějaký projekt. Nebo budu dělat něco takového, u čeho se moc neumažu, nebo si u toho nezapotím hlavu.“ Myslím tím mozek. Je to šolichání. Teď jsem se setkal i s lidmi s přístupem: Já si nechci vydělat více. Stačí mi tolik a tolik, hlavně abych měl volný pátek, a ve čtvrtek byl nejlépe ve dvanáct doma. Ale s tímto přístupem nebudeme moci udržet ekonomickou úroveň státu na té úrovni, na které je teď.

na fcbku SME bol k tej nehode zaujimavy komentar:

Ja som v rýchlikovom depe Bratislava hlavné jazdením na rušni odpracoval 45 rokov a 8 mesiacov. Najprv ako kandidát rušňovodiča som jazdil od roku 1975 vo funkcii pomocníka rušňovodiča, veď vtedy sa ešte rušne obsadzovali dvojčlenným personálom. Po absolvovaní kurzov a náležitých skúšok som sa stal rušňovodičom, jazdil som aj po penzii, odišiel som až v októbri 2020, už viac ako 64 ročný.
A teraz k veci, pričom sa úmyselne budem vyhýbať odborným výrazom, budem písať tak, aby mi rozumeli aj laici.
Pán Kravec, ktorý ako politický nominant za KDH istý čas krátkodobo šéfoval ZSSK a tak aj mne, svojou pôvodnou profesiou je výpravca. V živote neriadil žiadny vlak, ani sólo rušeň, nikdy na to totiž nemal oprávnenie, teda sa vyjadruje k veci, o ktorej nevie nič.
Jeho hlavnou úlohou bolo to, na náklady ZSSK robiť volebnú kampaň v prospech svojej materskej KDH a šéfa Figeľa. Vtedy, po predčasnom rozpade Radičovej vlády a počas následnej volebnej kampane sa dodávali poschodové vlaky nazývané Jánošík, a Kravec pre ne organizoval nákladné krsty v rôznych kútoch SR, spojené aj s propagáciou KDH. Boli tam cirkev, politici, médiá, technický personál typu zvukár a iní, nejaký program a pohostenie. Za to potom po prehratých volbách a odchode z funkcie dostal tučné odstupné.
Brzdy, upozorňujem, zjednodušeným slovníkom pre laikov!
Napr.
Rychlikový rušeň radu 350 má hmotnosť 90 ton, brzdná váha jej vzduchovej brzdy je ale iba 28 ton. Teda pri sólo jazdách mal dovolenú rýchlosť iba
70 km/h.
Rýchlikový vozeň má hmotnosť 40 a viac ton, ale brzdnú váhu má aj cez 60 ton, teda brzdí viac, než váži. Teda ak sa rušeň spojí s vozňami, a vlak ide rýchlejšie ako 70 km/h, tak vozne svojimi prebytkami bzdiacej váhy pomáhajú ubrzdiť rušeň, teda vlak bezpečne zastaví. A ten vlak zastaví skôr, keď má 8 vozov, než trebárs keď má iba dva vozne.
Odborníci ticho, nemotajte hlavy laikom cez technické podrobnosti!
Pán výpravca Kravec toto hore uvedené niekde počul a použil to na nesprávnom mieste, veď s ovládaním vlakov skúsenosti samozrejme nemá.
K nehode:
1.) Osobný vlak pre poruchu uviazol na šírej trati. Najprv je komunikácia medzi rušňovodičom osobného vlaku a výpravcom vo Vrútkach. Ak je tam signál, tak mobilom, ak nie, tak "služobnou pevnou linkou", pričom telefóny sú pri každom semafore. Mal udať, že kde uviazol a vyžiadať si pomocný rušeň.
2.) Potom nasleduje komunikácia medzi výpravcom a rušňovodičom pomocného rušna. Výpravca ho okrem iného vyrozumie o mieste, kde ten vlak uviazol.
3.) Chod pomocného rušňa podľa zásad jazdy podľa rozhľadu, teda ide sa tak rýchlo, aby za každých okolností sa dokázalo pred uviaznutým vlakom zastaviť. Inak rýchlosť je maximalizovaná na 40 km/h, ale idem iba toľko, aby som to vždy ubrzdil.
4.) Rušňovodič môže jazdiť iba na takej trati, kde má tzv. poznanie trate. To sa získa tak, že poznávajúci rušňovodič sa po trati preveze na nejakom vlaku 2x cez deň, aj 2x v noci, samozrejme obojsmerne a ten zacvičujúci ho ešte aj ústne poučuje.
Toto vraj bol rušeň zo staničného posunu, ktorý na trať nechodí. Mal jeho rušňovodič poznanie na túto trať? Ak nie, to je porušenie zákonov a predpisov, nemal tam íst.
5.) Iná možnosť je tá, že išiel prirýchlo a keď sa uviaznutý vlak za oblúkom stal viditeľný, už nedokázal ubzdiť.
6.) Na posunoch naberajú prvé skúsenosti začínajúci mašinisti, taký sa mohol hrdinsky ponáhľať.
Ale často tam dosluhujú aj starší mašinisti, s podlomeným zdravím. Bol tam taký a došlo mu zle?
Alebo mu niečo nečakané v kritickom úseku odpútalo pozornosť?
Tá mašina je nosatá. Teda je tam krátka kapota, až potom kabína. Lenže v oblúku kapota zavadzia vo výhľade do priestoru za oblúkom. To podcenil a nespomalil?
V každom prípade čudné je to, ako ťažko sa zranil, odvážal ho vrtulník ako prvého. Ako keby do posledného momentu nevedel, že narazí, tak sa na náraz nenachystal.
Je to čudné, uvidíme, čo sa vyšetrí.
7.) Ešte k brzdám. Bol to rušen, určený na posun, tie mávajú brzdy silné, ani tento typ nie je výnimka, poznám to z praxe.
Záverom:
Šetrí sa, ubúda personál, mnohé veci už predpis nevyžaduje. V minulosti sa uviaznuté vlaky kryli. Sprievodca zobral žltý praporek, išiel na dostatočnú vzdialenosť oproti pomocnému rušňu, tam ho zastavil a potom navigoval k uviaznutému vlaku. Keby sa to robilo aj teraz, možno táto nehoda nevznikne...