Máme správy pre
Euroázijské krídlo: https://ksbforum.info/discussion/190/euroasijske-kridlo-iran-rusko-indie
Japonsko: https://ksbforum.info/discussion/211/japonsko
KĽDR: https://ksbforum.info/discussion/121/spravy-z-kkdr
Čínu: https://ksbforum.info/discussion/61/spravy-z-ciny
Indiu: https://ksbforum.info/discussion/341/zpravy-z-indie
Blízky východ: https://ksbforum.info/discussion/128/blizky-vychod/p1
--
Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan tu zaraďujeme obyčajne k Blízkemu východu./ Od septembra 2023 sú zaradene do "Správy z Kaukazu; / admin
--
Sem do novej témy by som zahrnula nezaradené krajiny medzi Ruskom a Čínou - Mongolsko, Kazachstan, ďalej Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkménsko, Pakistan, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Laos, Kambodžu, Malajziu, Indonéziu, Filipíny, Brunej, Východný Timor, Maldivy, Srí Lanku, Južnú Kóreu.
29.6.23
Turkménsko postavilo inteligentné mesto Arkadag na počesť exprezidenta
Turkménsko vo štvrtok otvorilo futuristické inteligentné mesto Arkadag, ktoré postavili na počesť bývalého dlhoročného prezidenta Gurbangulyho Berdymuchamedova. 'Arkadag' znamená v preklade 'ochranca' a médiá takto zvykli titulovať Berdymuchamedova, ktorý vo štvrtok oslávil svoje 66. narodeniny účasťou na moslimskej púti hadždž v saudskoarabskej Mekke.
V novom meste, ktoré postavili v blízkosti exprezidentovej rodnej dediny Babarap v južnom Turkménsku, bude priestor pre 73.000 obyvateľov. Výstavba mesta stála tri miliardy eur a približne rovnakú sumu plánuje mesto investovať do rozvoja aj v nasledujúcich rokoch.
Všetky budovy v Arkadagu sú bielej farby. Bytové domy majú sedem poschodí – číslo, ktoré symbolizuje šťastie. Mesto povoľuje len elektrické autá. Nachádzajú sa v ňom pamätníky venované exprezidentovi a tiež achaltekinskému koňovi (Achal-Teke), púštnemu plemenu plnokrvného koňa pochádzajúcemu z Turkménska.
Berdymuchamedov bol na čele Turkménska od roku 2006 do vlaňajška, keď prezidentský úrad odovzdal svojmu synovi Serdarovi. Ponechal si však isté právomoci, ako napríklad funkciu predsedu Ľudovej rady Turkménska – ústavodarného orgánu, ktorý donedávna fungoval ako horná komora parlamentu.
Okolo Berdymuchamedova sa za jeho vlády vytvoril kult osobnosti. Keď sa napríklad rozhodol zafarbiť si šedivé vlasy, jeho príklad nasledovali všetci šedivejúci muži zamestnaní v štátnej správe, pripomína Reuters.
30.6.23
V Soule sa predstavil robot v pozícii dirigenta
V juhokórejskom Národnom orchestri sa v piatok prvýkrát predstavil ako dirigent robot domácej výroby, ktorý dirigoval viac ako 60 hudobníkov. Podľa agentúry AFP bola koncertná sála v Soule na predstavenie s robotom úplne vypredaná, informuje TASR.
Robot menom EveR 6 s výškou 1,8 metra dirigoval muzikantov, ktorí hrali na tradičné kórejské hudobné nástroje. Robotovi sa podarilo úspešne dirigovať samostatne i v spolupráci so skutočným dirigentom, ktorý stál vedľa neho.
V koncertnej sieni Národného divadla v Soule sa zišlo až 950 divákov, ktorí robota – dirigenta ocenili potleskom. Robot bol na javisko dopravený výťahom, následne sa otočil a obecenstvo pozdravil úklonom.
Počas samotného predstavenia sa robot nehýbal, len hlavou pokyvoval do rytmu hudby.
AFP upozorňuje, že prvé koncerty s robotickým dirigentom sa uskutočnili vo svete už skôr - napríklad v roku 2017 dirigoval talianskych muzikantov v meste Pisa robot YuMi.
Robota EveR 6 vyvinuli vedci z Kórejského inštitútu priemyselnej technológie tak, aby dokázal zopakovať pohyby skutočného dirigenta. Stroj však nie je schopný počúvať hudbu či na javisku improvizovať, dodáva AFP.
Inžinieri sa teraz snažia naprogramovať robota tak, aby mohol vykonávať pohyby, ktoré nie sú vopred určené, a improvizovať pre prípady, že by sa hudobníci pomýlili alebo by sa niečo v rámci koncertu pokazilo.
--
29.6.23
Južná Kórea má nového ministra pre zjednotenie
Profesor politológie Kim Jong-ho sa vo štvrtok stal novým juhokórejským ministrom pre zjednotenie, ktorý má na starosti vzťahy s Pchjongjangom. Do funkcie ho vymenoval prezident Jun Sok-jol.
Šesťdesiattriročný Kim pôsobil ako prezidentský tajomník pre zjednotenie a vyslanec pre ľudské práva v čase administrácií prezidenta I Mjong-baka a prezidentky Pak Kun-hje.
Jeho nominácia pravdepodobne zvýši napätie na Kórejskom polostrove. Severná Kórea totiž dlhodobo odmieta kritiku dodržiavania ľudských práv na svojom území a označuje ju za súčasť sprisahania s cieľom zvrhnúť jej vládcov.
Reuters pripomenul, že Kim Jong-ho v novinovom článku z roku 2019 napísal, že cesta k zjednoteniu Kóreí sa otvorí, keď bude "zvrhnutý režim severokórejského vodcu Kim Čong-una a Severná Kórea bude oslobodená".
"Urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som principiálnym prístupom vyriešil severokórejskú jadrovú otázku a vybudoval základy na zlepšenie medzikórejských vzťahov," povedal Kim novinárom po oznámení svojho vymenovania.
Opozičná Demokratická strana Kimovo vymenovanie kritizovala.
"Profesor Kim Jung-ho sa nehodí na... pozíciu, ktorá musí vytvoriť základ pre zjednotenie prostredníctvom dialógu a výmeny," povedal hovorca juhokórejskej Demokratickej strany.
Reuters dodal, že po oznámenie Kimovho vymenovania poklesli akcie juhokórejských spoločností napojených na medzikórejskú hospodársku spoluprácu.
Úloha ministerstva pre zjednotenie siaha od cezhraničného dialógu a výmeny po štúdium porušovania ľudských práv v Severnej Kórei a pomoc prebehlíkom pri presídlení na Juh.
Postavenie ministerstva sa však mení v závislosti od vzťahov medzi oboma krajinami. Technicky sú stále vo vojnovom stave - ich vzájomný konflikt z rokov 1950-53 sa skončil iba prímerím, nie mierovou dohodou.
Západ už EuroÁziu nezaujíma, je jej ľahostajný https://www.hlavnespravy.sk/iran-vstupil-do-sos-pohlad-na-mapu-nepusti-geopolitika-sa-zasadne-meni/3192030
Pakistan
28.9.23
V Pandžábe vyčíňa očné ochorenie; nakazilo sa vyše 100.000 ľudí
V snahe zabrániť šíreniu vírusovej očnej infekcie nariadili úrady pakistanskej provincie Pandžáb zatvorenie približne 56.000 základných a stredných škôl. V regióne sa nakazilo už viac ako 100.000 ľudí, informovala vo štvrtok agentúra DPA.
Podľa jej správy citovanej agentúrou TASR ide o vírusovú konjunktivitídu - zápal spojiviek -, ktorá sa v provincii rozšírila veľmi rýchlo a v mimoriadnom rozsahu. Úrady preto požiadali obyvateľov provincie, aby obmedzili fyzický kontakt a ak môžu, aby zostali doma.
Regionálna vláda prisľúbila, že prijme potrebné opatrenia a do budúceho pondelka vydá školám pokyny, ako postupovať, aby sa predišlo šíreniu nákazy.
30.9.23
Prezidentské voľby na súostroví Maldivy vyhral pročínsky kandidát
Prezident ostrovnej republiky Maldivy Ibráhím Muhammad Sulih priznal porážku v sobotňajšom druhom kole prezidentských volieb. Urobil tak po zverejnení oficiálnych výsledkov, podľa ktorých s presvedčivým náskokom zvíťazil jeho pročínsky súper Muhammad Muizzu, ínformuje agentúra AFP.
Voľby na Maldivách boli vnímané ako referendum o tom, ktorá regionálna mocnosť - India alebo Čína - bude mať rozhodujúci vplyv na tomto súostroví ležiacom v Indickom oceáne.
"Blahoželám zvolenému prezidentovi Muizzuovi. Blahoželám aj (maldivskému) ľudu k pokojnému a demokratickému (volebnému) procesu," napísal na sociálnej sieti X Sulih, ktorý je maldivským prezidentom od roku 2018 a podľa pozorovateľov podporuje tradičné silné ekonomické a politické väzby súostrovia na Indiu.
Podľa údajov maldivskej volebnej komisie opozičného pročínskeho kandidáta Muizzua v druhom kole podporilo zhruba 54 percent hlasujúcich. Pôvodne bol pritom považovaný za outsidera a jeho víťazstvo sa vníma ako prekvapivé.
Muhammad Muizzu (45) je považovaný za spojenca predchádzajúceho prezidenta Abdalláha Jamína, neskôr usvedčeného z korupcie. Ten sa počas svojej vlády orientoval na Čínu, od ktorej získal veľké pôžičky na rozvoj cestovného ruchu a ďalšie projekty.
Novozvolený prezident bude inaugurovaný 17. novembra.
2.10.23
Pakistan očkuje proti obrne, za 5 dní podá vakcínu 44 miliónom detí
Pakistan začal v pondelok znovu očkovať deti proti poliovírusu, ktorý spôsobuje detskú obrnu. Podomová vakcinačná kampaň má trvať päť dní, pričom jej cieľom je zaočkovať v celej krajine vyše 44 miliónov detí mladších ako päť rokov. Oznámilo to tamojšie ministerstvo zdravotníctva, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
"Musíme ochrániť budúce generácie," povedal pakistanský premiér Anwár ul-Hak Kákar na ceremónii v hlavnom meste Islamabad, kde odštartovali očkovaciu kampaň a perorálnu vakcínu podali prvým deťom.
V roku 2021 zaznamenali v Pakistane len jediný nový prípad detskej obrny, avšak vlani evidovali až 20 nových prípadov, ktoré boli hlásené výlučne z nepokojnej provincie Chajbar Paštúnchvá na severe krajiny v susedstve Afganistanu. V tomto roku dosiaľ zaznamenali len dva nové prípady.
Očkovanie proti detskej obrne v Pakistane často sprevádzajú útoky islamistických militantov cielené na očkovacie tímy, ako aj policajtov a príslušníkov bezpečnostných síl, ktorí ich majú chrániť.
Militanti pritom tvrdia, že zdravotníci, ktorí deti očkujú, sú špiónmi Západu, pričom zámerom vakcinácie proti obrne je sterilizácia miestnych moslimských detí.
Agentúra DPA pripomína, že Pakistan a susedný Afganistan patria medzi hŕstku krajín sveta, v ktorých sa ešte stále objavujú nové prípady nákazy detskou obrnou.
Tisíce Afgancov chcú opustiť Pakistan v reakcii na opatrenia úradov
Miestni obyvatelia a Afgánci skandujú počas protestného zhromaždenia v pohraničnom meste Čaman, na juhozápade Pakistanu pri hraniciach s Afganistanom 26. októbra 2023. Niekoľko tisícok ľudí, vrátane Afgancov protestovalo v Čamane proti pripravovanému vládnemu plánu, ktorý bude vyžadovať od migrantov vycestovať do Afganistanu pre víza. Foto: TASR/AP
--
Pešávar 31. októbra (TASR) - Tisíce afganských migrantov sa v utorok zhromaždili na hraniciach Pakistanu s Afganistanom. Ide o posledný deň, keď má viac než 1,7 milióna Afgancov možnosť opustiť Pakistan dobrovoľne, bez hrozby zatknutia alebo deportácie.
Pakistanská vláda oznámila, že od stredy 1. novembra začne zatýkať Afgancov, ktorí nemajú doklady, a bude ich premiestňovať do novovytvorených zadržiavacích stredísk. Oddiaľ ich nútene vrátia do Afganistanu. Afganská vláda tieto opatrenia označila za obťažovanie.
"Tisíce afganských utečencov čakajú na svoj návrat v osobných vozidlách, nákladných autách. Ich počet narastá," uviedol predstaviteľ úradov na hraničnom priechode pri meste Torcham na západe Pakistanu. Dodal, že od utorka rána sa ich zhromaždilo viac než 10.000.
Pakistanská vláda začiatkom októbra vyhlásila, že viac než 1,7 milióna Afgancov žije v krajine nezákonne a majú jeden mesiac na to, aby Pakistan opustili, pripomína AFP. Od začiatku októbra tak urobilo viac než 100.000 Afgancov, z čoho viac než 80 percent krajinu opustilo cez hraničný priechod Torcham v provincii Chajbar Paštúnchvá na severozápade Pakistanu. Väčšina afganských migrantov žije v tejto provincii.
Právnici a ľudskoprávni aktivisti označujú rozsah zásahov voči týmto osobám za neslýchaný a žiadajú pre Afgancov viac času na vysťahovanie. "Pakistanská vláda používa hrozby, týranie a zadržiavanie, aby afganských žiadateľov o azyl bez právneho štatútu prinútila vrátiť sa do Afganistanu," uviedla v utorok ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). Pripomenula, že situácia v Afganistane je pre mnohých z týchto navrátilcov nebezpečná.
Počas desaťročí vojnových konfliktov v Afganistane z tejto krajiny odišli do Pakistanu milióny ľudí. Státisíce tak urobili od augusta 2021, keď sa v Afganistane vrátilo k moci hnutie Taliban.
Mjanmarská armáda stratila kontrolu nad strategickým mestom pri Číne
Rangún 2. novembra (TASR) – Mjanmarská armáda stratila kontrolu nad strategickým mestom Činšvehav na severe neďaleko hraníc s Čínou. Stalo sa tak po niekoľkých dňoch bojov s tromi povstaleckými milíciami, vyhlásil v stredu večer hovorca junty.
"Vládne, správne a bezpečnostné organizácie (v meste) už nie sú prítomné," vyhlásil hovorca.
Na veľkej časti Šanského štátu v pohraničí s čínskou provinciou Jün-nan zúria boje už od piatku. Cez toto územie má v rámci Novej hodvábnej cesty (NHC) viesť železničná trať.
Jakchainská armáda (AA), Armáda mjanmarskej národnej demokratickej aliancie (MNDAA) a Palaungská národná oslobodzovacia armáda (TNLA) vyhlásili, že obsadili niekoľko vojenských postov a kľúčových ciest spájajúcich Mjanmarsko s Čínou.
Organizácia Spojených národov (OSN) sa obáva, že oblasť muselo opustiť niekoľko tisíc osôb, niektorí utečenci odišli do Číny.
Cez mesto Činšvehav sa od apríla do septembra prepravila asi štvrtina tovarov v rámci obchodných vzťahov s Čínou v hodnote 1,8 miliardy amerických dolárov (1,71 miliardy eur), informovali v septembri juntou ovládané médiá s odvolaním sa na údaje ministerstva obchodu.
Rusko a Mjanmarsko začali spoločné námorné cvičenia
Nepjito 7. novembra (TASR) — Veliteľ ruského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov sa v pondelok stretol s vodcom mjanmarskej junty Min Aun Hlainom. Stalo sa tak na palube ruského torpédoborca Admiral Tribuc deň pred začiatkom spoločných rusko-mjanmarských námorných cvičení, ktoré potrvajú do štvrtka, informuje agentúra AFP s odvolaním sa na anglickojazyčný spravodajský portál Global New Light of Myanmar.
Podľa mjanmarských štátnych médií ide o prvé kombinované cvičenia oboch krajín. Konajú sa v Andamanskom mori a za Rusko sa na nich zúčastňuje jeho Tichomorská flotila. Počas cvičení sa bude simulovať reakcia na hrozby zo vzduchu a z mora, uviedol portál.
Moskva je spojencom mjanmarskej junty, ktorej poskytuje zbrane a diplomatickú podporu. Junta podporuje Rusko v jeho invázii na Ukrajinu, ktorú označila za "oprávnenú".
Mjanmarsko a Rusko v septembri viedli manévre "proti terorizmu", ktoré sa konali na ruskom Ďalekom východe a zúčastnilo sa nich niekoľko štátov zo Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).
Od prevzatia moci vo februári 2021 mjanmarská junta doviezla z Ruska zbrane a vybavenie za 406 miliónov dolárov, uviedol v máji osobitný spravodajca OSN pre Mjanmarsko.
Min Aun Hlain odvtedy niekoľkokrát navštívil Rusko. Minulý rok sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom.
Mjanmarský prezident varuje pred povstaním na hranici s Čínou
Nepjito 9. novembra (TASR) - Mjanmarsku hrozí rozpad, pokiaľ armáda nezastaví ofenzívu povstaleckých milícií pri hraniciach s Čínou, vyhlásil úradujúci prezident a šéf vládnucej junty Mjint Schwe. Vo štvrtok o tom informoval vládou podporovaný denník Global New Light of Myanmar, TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Pokiaľ vláda nebude účinne riešiť incidenty v pohraničnej oblasti, krajina sa rozdelí na niekoľko častí," uviedol Schwe v stredu na zasadnutí Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. "Stabilitu možno do istej miery obnoviť vďaka obetiam na životoch (vojakov junty)," dodal bez uvedenia podrobností.
Boje medzi vládnucou juntou Mjanmarska a ozbrojenými skupinami prebiehajú v Šanskom štáte na hranici s čínskou provinciou Jün-nan už takmer dva týždne. Podľa odborníkov predstavujú najväčšiu vojenskú hrozbu pre juntu od jej nástupu k moci v roku 2021.
Jakchainská armáda (AA), Armáda mjanmarskej národnej demokratickej aliancie (MNDAA) a Palaungská národná oslobodzovacia armáda (TNLA) začiatkom novembra vyhlásili, že obsadili niekoľko vojenských pozícií a kľúčových ciest spájajúcich Mjanmarsko s Čínou. Junta priznala, že stratila kontrolu nad strategickým mestom Činšvehav, no vývoj bojov nekomentovala už niekoľko dní.
Mjanmarsko je od prevratu z 1. februára 2021 a zosadenia líderky Aun Schan Su Ťij dejiskom násilného občianskeho konfliktu, ktorý si vyžiadal viac ako 3000 mŕtvych a státisíce vysídlených. Schwe bol počas jej vlády viceprezidentom, junta ho neskôr vymenovala za prezidenta.
--
OSN: Boje na severe Mjanmarska prinútili asi 50.000 ľudí opustiť domovy
Rangún 10. novembra (TASR) - Takmer 50.000 ľudí muselo opustiť svoje domovy na severe Mjanmarska, kde už takmer dva týždne prebiehajú boje medzi vládnucou juntou a ozbrojenými povstaleckými skupinami. V piatok o tom informoval Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN (UNOCHA), píše TASR s odvolaním sa na informácie agentúry AFP.
"Do 9. novembra muselo na severe v Šanskom štáte opustiť svoje domovy takmer 50.000 ľudí," uviedol úrad UNOCHA s tým, že ďalších 40.000 ľudí je vysídlených v susednej Sagajnskej oblasti a Kačjinskom štáte.
V takmer celom Šanskom štáte nefunguje internet ani telefóny, obmedzená bola doprava aj vyberanie hotovosti, v dôsledku čoho nemôžu miestne humanitárne skupiny poskytovať potrebnú pomoc.
Jakchainská armáda (AA), Armáda mjanmarskej národnej demokratickej aliancie (MNDAA) a Palaungská národná oslobodzovacia armáda (TNLA), ktoré sa spoločne označujú ako Aliancia troch bratstiev, spustili 27. októbra v Šanskom štáte na hranici s Čínou koordinovanú vojenskú ofenzívu.
Začiatkom novembra vyhlásili, že obsadili niekoľko vojenských pozícií a kľúčových ciest spájajúcich Mjanmarsko s Čínou. Junta priznala, že stratila kontrolu nad strategickým mestom Činšvehav, no vývoj bojov nekomentovala už niekoľko dní.
Mjanmarský prezident dosadený vládnucou juntou Mijnt Schwe v stredu varoval, že krajine hrozí rozpad. Podľa odborníkov predstavujú tieto boje pre juntu najväčšiu vojenskú hrozbu od jej nástupu k moci v roku 2021.
Čína, ktorá je hlavným spojencom a dodávateľom zbraní pre mjanmarskú juntu, v utorok bez ďalších podrobností uviedla, že v dôsledku bojov v Mjanmarsku zahynuli aj viacerí čínski občania. V oblasti, kde prebiehajú boje, sa tiež nachádzajú ropovody, cez ktoré do Číny prúdi ropa a plyn.
V Jižní Koreji robot poprvé zabil člověka
15.11.2023
Robot vyhodnotil pracovníka jako bednu a rozdrtil ho.
V jihokorejském závodě na distribuci zemědělských produktů manipulátor řízený algoritmem poprvé kvůli technické chybě uchopil zaměstnance a přišpendlil ho k dopravníkovému pásu. Muž později zemřel, informovala jihokorejská tisková agentura Yonhap.
Čtyřicetiletý pracovník měl před zkušebním provozem zkontrolovat senzory robotických strojů. Večer 7. listopadu nakládal na paletu bednu s paprikami.
Během kontroly došlo k technické chybě: robot si muže spletl s bednou zeleniny a přitlačením k dopravníkovému pásu mu „rozdrtil obličej a hrudník“. Oběť byla hospitalizována, ale v nemocnici zemřela.
Pozoruhodné je, že test se měl původně uskutečnit 6. listopadu, ale byl odložen kvůli problémům se senzorem. Policie uvedla, že vyšetřuje pracovníky střediska pro bezpečnost a ochranu zdraví při práci kvůli nedbalosti.
Firma, kde k nehodě došlo, používá práci robotů už pět let. Hlavní příčinou robotizace byl nedostatek pracovních sil v zemědělství. Využití robotů bylo ale výhodné i vzhledem k tomu, že bedny se zeleninou se v tomto závodě skládají až do dvoumetrové výšky.
--
Ešte pred pár rokmi by toto tlačové agentúry nezaujalo. "Robot po prvý raz zabil človeka" je však príťažlivejší titulok ako "V sklade na zeleninu prišlo k smrteľnej nehode" - prišiel čas posunúť pohľad verejnosti na robotizáciu ďalej.
Ak je problém s dôležitým senzorom, stroj sa musí automaticky vypnúť - to je jednoduché bezpečnosné pravidlo, ktoré určite bolo súčasťou algoritmu stroja a muselo ísť o neopatrnosť opravára, ktorý (podľa správ) vedel, že porucha existuje a pravdepodobne stroj nechal na otestovanie bežať "nasilu" - obídením bezpečnostných systémov zariadenia. Je to niečo ako keď poistku v pokazenom kávovare nahradíte drôtom a následne vám kávovar vzbľkne - je na vine algoritmus/konštrukcia kávovaru?
O zabíjajúcich robotoch by sa dalo skôr písať v súvislosti s "inteligentnými" zbraňovými systémami - zameriavačmi, dronami a im podobnými. Nie je napríklad mína vraždiaci robot? Zdá sa,že ich vražedný potenciál etické diskusie nevyvoláva.
V celosvetovo prevádzkovanom pokryteckom systéme, v ktorom po tisícročia "kresťanská" cirkev s jej prikázaním "Nezabiješ" viedla národy k masovým vraždám v mene viery, kde sa v mene boja za "slobodu a ľudské práva" bombardujú mestá a kde sa v mene ochrany zdravia vpichávajú deťom pokusné jedy, je diskusia o morálnych kódexoch pre umelú inteligenciu iba ďalším pokračovaním v indoktrinácii más. Témy sa menia, princíp zostáva.
Nejde o vieru, nejde o slobodu, nejde o zdravie. Ide o boj o moc medzi tými, ktorí jej už aj tak majú príliš veľa.
J. Kórea vráti pozostatky čínskych vojakov zabitých v kórejskej vojne
Soul 17. novembra (TASR) - Pozostatky 25 čínskych vojakov zabitých v kórejskej vojne v rokoch 1950-1953 budú na budúci týždeň odoslané do ich vlasti, uviedlo v piatok juhokórejské ministerstvo obrany. Pôjde už o desiatu repatriáciu tohto druhu, informuje TASR podľa tlačovej agentúry Jonhap.
Slávnostný akt odovzdania pozostatkov sa uskutoční na budúci štvrtok na Medzinárodnom letisku Inčchon západne od Soulu a spoločne ho zorganizujú juhokórejské ministerstvo obrany a čínske ministerstvo pre záležitosti veteránov.
Južná Kórea doteraz vrátila 913 súprav pozostatkov čínskych vojakov zabitých počas vojny, odkedy sa obe krajiny v roku 2014 dohodli na projekte repatriácie.
"Ministerstvo národnej obrany bude pokračovať v repatriácii pozostatkov čínskych vojakov exhumovaných v Južnej Kórei v rámci humanitárneho úsilia a priateľskej spolupráce medzi Južnou Kóreou a Čínou," uviedol silový rezort v oznámení.
Čína a bývalý Sovietsky zväz podporovali Pchjongjang počas vojny, ktorá sa začala inváziou KĽDR do Južnej Kórey. Konflikt sa skončil prímerím, nie však mierovou zmluvou; obe krajiny sú technicky stále vo vojnovom stave.
Povstalci obsadili hraničný priechod medzi Mjanmarskom a Čínou
Rangún 27. novembra (TASR) – Povstalci na severe Mjanmarska obsadila dôležitý hraničný priechod s Čínou a vytlačili z neho armádne jednotky.
Obsadený hraničný priechod je jedným z hlavných obchodných uzlov na mjanmarsko-čínskej hranici. Opätovne bol otvorený v roku 2022 po pandémii ochorenia Covid-19.
Hovorca vládnej vojenskej junty pre štátne médiá vyhlásil, že neďaleko hranice zhorelo približne 120 zaparkovaných nákladných áut a z požiaru obvinil ozbrojené skupiny.
Boje v Šanskom štáte na hranici s Čínou medzi Alianciou troch bratstiev a vojenskou juntou zosilneli koncom októbra. Členmi Aliancie sú Jakchainská armáda (AA), Armáda mjanmarskej národnej demokratickej aliancie (MNDAA) a Palaungská národná oslobodzovacia armáda (TNLA).
Zvýšenie intenzity bojov v pohraničí na severe krajiny poškodzuje mjanmarskú ekonomiku, pretože obmedzuje obchodovanie s Čínou ako hlavným obchodným partnerom Mjanmarska. Zároveň spôsobuje výrazné ekonomické straty v podobe nižších odvedených daní.
Soul preskúma žiadosť o zápis písomností Tripitaka Koreana do UNESCO
Soul 30. novembra (TASR) - Južná Kórea dôkladne preskúma žiadosť Japonska o zaradenie budhistických písomností do registra programu Pamäť sveta (MoW) Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), uviedlo vo štvrtok juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Jonhap.
Japonská vláda presadzuje zapísanie tlačí s názvom "Tripitaka Koreana" do katalógu UNESCO, uviedlo ministerstvo školstva, kultúry, športu, vedy a technológie. Boli vytlačené starobylými kórejskými budhistickými drevenými tlačiarenskými blokmi a nachádzajú sa v jednom z tokijských chrámov.
"Vláda plánuje dôkladne preskúmať obsah príslušnej žiadosti, keď bude predložená členským štátom UNESCO," uviedol zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí v Soule. Očakáva sa, že žiadosť bude prezentovaná na online platforme prístupnej iba členským štátom v prvej polovici budúceho roka.
Pravdepodobnosť zápisu je podľa agentúry Jonhap nízka. Japonsko sa rovnaké materiály neúspešne snažilo už zaregistrovať v minulosti, podľa diplomatických zdrojov to poradný výbor UNESCO zamietol.
Tripitaka Koreana je kórejská zbierka budhistických písomností z 13. storočia vyrytá na vyše 81.000 drevených tlačových blokoch.
Ide o najstaršiu neporušenú verziu budhistického kánonu v písme hanča. Obsahuje 1496 titulov rozdelených do 6568 kníh, ktoré majú 81.258 strán a vyše 52 miliónov znakov. Každý blok (strana) meria 24 centimetrov na výšku a 70 centimetrov na dĺžku.
OSN: Mjanmarsko je najväčší producent ópia, predbehlo Afganistan
Bangkok 12. decembra (TASR) - Mjanmarsko sa v tomto roku stalo najväčším producentom ópia na svete, pričom v štatistikách predbehlo Afganistan, kde sa vláda hnutia Taliban zaviazala skoncovať s nelegálnou výrobou drog. Podľa najnovšej správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), citovanej agentúrou AFP, Mjanmarsko v tomto roku vyprodukovalo približne 1080 ton ópia, z ktorého sa vyrába heroín.
V Afganistane sa po zákaze pestovania maku produkcia ópia prepadla o 95 percent na asi 330 ton. AFP doplnila, že kým v roku 2022 tvoril mak tretinu poľnohospodárskej produkcie Afganistanu a pestoval sa na ploche 233.000 hektárov, do konca tohto roka toto číslo kleslo na 10.300 hektárov.
Hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid pre agentúru AFP povedal, že pestovanie maku bolo "vykorenené", pričom vláda si uvedomuje ťažkú situáciu farmárov, ktorí sú nútení pestovať menej lukratívne plodiny.
"Teraz ho (mak) prestali pestovať, ale v budúcnosti to nemožno zaručiť, pretože ľudia čelia mnohým problémom," vyhlásil.
Po prevzatí moci v Mjanmarsku armádou v roku 2021 je tamojšia ekonomika vyčerpaná vnútorným konfliktom a nestabilitou. V správe UNODC sa uvádza, že pre motiváciu mjanmarských roľníkov pestovať viac maku zrejme zohrali významnú rolu zlý prístup na trhy a k štátnej infraštruktúre, aj stúpajúca inflácia.
UNODC odhaduje, že "opiátová ekonomika" prináša Majanmarsku jednu až 2,4 miliardy dolárov, čo je zhruba 1,7 až 4,1 percenta HDP krajiny.
V správe UNODC sa konštatuje, že pestovanie maku v Mjanmarsku sa stáva sofistikovanejšie vďaka investíciám a lepším postupom vrátane zavlažovania a hnojenia sa zvyšujú výnosy plodín. Najviac maku sa pestuje na severe Šanského štátu, kde bojuje aliancia ozbrojených jednotiek etnických menšín s vojakmi junty.
V správe OSN sa píše, že na Šanský štát pripadá približne 88 percent zo 41.300 hektárov plôch osiatych ópiovým makom v celom Mjanmarsku.
OSN tiež konštatovala, že pestovanie maku sa zintenzívnilo aj v Kačjinskom štáte na severe krajiny a v Čjinskom štáte pri hraniciach s Indiou.
V prírodnej rezervácii v Kazachstane našli stovky uhynutých labutí
Astana 10. januára (TASR) - Stovky uhynutých labutí našli v prírodnej rezervácii v stredoázijskom Kazachstane, oznámili v utorok úrady zodpovedné za ochranu životného prostredia.
Rezervácia sa nachádza pri jazere Karakol v Aktobskej oblasti a je domovom rôznych vzácnych a ohrozených druhov.
"Od 21. decembra do 8. januára bolo na jazere Karakol objavených celkovo 675 uhynutých labutí," uviedlo ministerstvo ekológie, pričom príčinou ich smrti mohla byť vtáčia chrípka. Na miesto boli vyslaní špecialisti, aby prípad vyšetrili.
Jazero bolo umelo vytvorené v sovietskej ére v blízkosti jadrovej elektrárne a je stredobodom úsilia o jeho ochranu. Aktivisti už predtým vyjadrili obavy z environmentálnych problémov v západnom Kazachstane, najmä zo znečistenia ovzdušia a vody.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev vyzval v roku 2022 na zachovanie jazera Karakol a označil ho za "jedinečnú vodnú nádrž".
Mjanmarsko: Čína dohodla zastavenie bojov medzi juntou a povstalcami
Peking 12. januára (TASR) – Čína v piatok oznámila úspešné sprostredkovanie okamžitého zastavenia bojov medzi mjanmarskou vládnucou juntou a viacerými etnickými ozbrojenými skupinami. Informáciu potvrdili tiež zástupcovia Mjanmarska a povstalcov.
"Obe strany súhlasili s okamžitým zastavením bojov, stiahnutím príslušníkov ozbrojených síl a riešením príslušných rozporov prostredníctvom mierových rokovaní," vyhlásila hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning a dodala, že dohodu sprostredkovala čínska strana.
Informáciu potvrdili aj zástupcovia mjanmarskej vojenskej vlády a povstalcov.
"Čína sprostredkovala stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v (juhočínskom meste) Kchun-ming. Dosiahli sme dohodu o zastavení bojov," uviedol pre AFP hovorca mjanmarskej junty.
Zástupca Palaungskej národnej oslobodzovacej armády (TNLA) dodal, že sa dohodli na obnovení cezhraničného obchodu s Čínou.
Konflikt prebiehal v Šanskom štáte na severe Mjanmarska od konca októbra minulého roka, kde ozbrojené skupiny etnických menšín spustili ofenzívu proti junte. Povstalci obsadili viacero miest a pohraničných lokalít dôležitých pre obchod s Čínou.
Mjanmarsko / India:
India plánuje vybudovať oplotenie po celej dĺžke hraníc s Mjanmarskom
Naí Dillí 7. februára (TASR) - India sa rozhodla postaviť plot pozdĺž svojich 1643 kilometrov dlhých hraníc s Mjanmarskom, oznámil v stredu na sociálnej sieti X indický minister vnútra Amit Šáh.
Uviedol tiež, že v záujme lepšieho dohľadu sa pozdĺž hraníc vybuduje aj hliadkovacia cesta. "Módího vláda sa zaviazala vybudovať nepreniknuteľné hranice," povedal federálny minister vnútra s odkazom na indického premiéra Naréndru Módího.
Krajina už postavila desať kilometrov dlhý plot pozdĺž hraníc v štáte Manípur, ktorý upútal pozornosť celého sveta pre prebiehajúci etnický konflikt v tomto regióne.
Šáh poskytol podrobnosti o dvoch pilotných projektoch oplotenia v indických štátoch Arunáčalpradéš a Manípur, ako aj o schválení nového 20-kilometrového plotu v Manípure. Šáh v januári oznámil zámer Indie postaviť plot i plány na prehodnotenie dohody s Mjanmarskom o režime voľného pohybu osôb.
Táto dohoda o voľnom pohybe osôb medzi oboma krajinami umožňuje ľuďom z kmeňových spoločenstiev žijúcich pozdĺž hraníc na oboch stranách cestovať do určitej vzdialenosti v rámci druhej krajiny bez víz. Módího vláda ju aktualizovala v roku 2018.
V súvislosti s návrhom nového oplotenia pozdĺž celých hraníc a prehodnotením dohody o voľnom pohybe je voľný pohyb príslušníkov kmeňových spoločenstiev ohrozený.
Rozhodnutie Indie posilniť svoje priepustné hranice prichádza v čase narastajúcej nestability v Mjanmarsku od vojenského prevratu v roku 2021 a etnického konfliktu v pohraničnom štáte Manípur, pri ktorom zahynulo už viac ako 180 ľudí.
Generálny tajomník OSN António Guterres minulý týždeň vo štvrtok vyzval mjanmarskú juntu na ukončenie násilia a na návrat k demokracii. Urobil tak na tretie výročie odo dňa, keď sa v tejto krajine chopila moci armáda.
Mjanmarsko je od prevratu z 1. februára 2021 a zosadenia líderky Aun Schan Su Ťij armádou dejiskom násilného občianskeho konfliktu, ktorý si vyžiadal už viac než 3000 mŕtvych a státisíce vysídlených.
Armáda odvtedy potláča všetky prejavy nesúhlasu a zároveň už tri roky vedie boj proti ozbrojeným povstalcom.
Mjanmarská junta zároveň odsúhlasila predĺženie výnimočného stavu o ďalších šesť mesiacov, ktorý zaviedla v deň prevratu a odvtedy ho systematicky predlžuje. Odkladá tak voľby, ktoré prisľúbila zorganizovať.
Podľa mjanmarskej ústavy z roku 2008 by mali byť voľby vyhlásené do šiestich mesiacov od zrušenia výnimočného stavu.
Vietnamský prezident rezignoval. Země hledá už třetí hlavu státu za poslední rok
21.3.24
Po středeční rezignaci prezidenta Vo Van Thuonga bude Vietnam hledat už třetí hlavu státu za poslední rok. K rezignaci byl Vo donucen vládnoucí komunistickou stranou. Provinil se „porušením pravidel strany“, což by mohlo souviset se zatčením jeho bývalého podřízeného za korupci.
Dosud nebylo uvedeno, čím 53letý Vo vlastně pravidla porušil. Rezignoval jen pár dní poté, co policie oznámila zatčení bývalého lídra středovietnamské provincie Quang Ngai za korupci. Té se měl dopustit před deseti lety, tedy v době, kdy byl v této provincii Vo šéfem strany.
Vo se tak stal obětí protiúplatkářské kampaně „žhavé pece“ šéfa strany Nguyena Phu Tronga. Tu spustil již v roce 2016 s účelem vymýtit v zemi korupci, která je tak rozšířená, že v některých provinciích zaplatilo úplatek 90 % žadatelů o územní certifikáty. To vyplývá z loňské zprávy Rozvojového programu OSN. Tato kampaň v posledních dvou letech nabrala na intenzitě, přičemž kritici režimu říkají, že je čím dál tím více využívána k politickým účelům frakcí strany, které soupeří o moc.
Vietnamský parlament o den později jmenoval prezidentova zástupce a komunistická strana teď určí jeho plnohodnotného nástupce. Role zástupce připadla viceprezidentce Thi Anh Xuan Voové, která tutéž pozici zastávala, když v loňském roce odstoupil prezident Nguyen Xuan Phuc. Jeho nástupce Voa tehdy strana vybírala měsíc a půl. On sám byl tehdy vnímán jako Nguyenův blízký spojenec.
Předními kandidáty na prezidentství jsou podle mnoha analytiků vlivný ministr veřejné bezpečnosti To Lam a zasloužilá stranička Thi Mai Truongová. Je ovšem možné, že To má spíš zájem o pozici šéfa komunistické strany, která nabízí více pravomocí a kterou Nguyen opustí nejdéle na konci svého třetího mandátu v roce 2026. Vzhledem k Nguyenovu pokročilému věku k tomu ale může dojít mnohem dřív.
O Truongové se naopak spekulovalo, že by během posledních přetřesů ve vedení strany mohla o svou pozici přijít. To, že se tak dosud nestalo, může znamenat, že byla vyhodnocena jako „neschopná figurka“, což ve Vietnamu často bývá klíčem ke jmenování do vlivných pozic.
Změny politiku neovlivní
Nahromaděné zahraniční investice podle agentury Reuters přinášejí zemi víc než její vlastní HDP, a stabilita země je tak klíčová pro nadnárodní podniky, které v ní operují. Týká se to i Samsungu, jenž z Vietnamu vyváží polovinu svých telefonů, nebo Applu, který má v zemi klíčové dodavatele.
Právě tato stabilita, kterou zaručovala desetiletí pevné vlády komunistické strany, nyní vypadá nejistě. Analytici se ale domnívají, že změny ve vedení základní politiku země neovlivní. To by mělo zahrnovat i její „bambusovou diplomacii“, v jejímž rámci si udržuje dobré vztahy jak se Spojenými státy, tak s Čínou.
Povstalci v Mjanmarsku obsadili mesto pri hraniciach s Thajskom
Myawaddy/Mae Sot 11. apríla (TASR) — Povstalci vedení Karenskou národnou oslobodzovacou armádou (KNLA) ovládli vo štvrtok dôležité obchodné mesto Myawaddy ležiace na juhu Mjanmarska pri hraniciach s Thajskom. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá a očitých svedkov.
"Situácia je momentálne neprehľadná, sily KNLA však dobyli posledné vojenské stanovište v Myawaddy a vojaci odtiaľ utiekli," povedal DPA člen povstaleckej aliancie.
Pre armádu je podľa neho ťažké vyslať posily do Myawaddy, pretože tam vedie len jedna hlavná prístupová cesta a tú majú pod kontrolou povstalci. "Preto je v súčasnosti takmer nemožné, aby armáda znovu dobyla Myawaddy," konštatoval príslušník KNLA.
KNLA je ozbrojené krídlo Karenského národného zväzu, najstaršej povstaleckej skupiny v multietnickom Mjanmarsku. Ozbrojený boj proti mjanmarským vládam vedie už od roku 1947 a od prevratu vo februári 2021 poskytuje ochranu mnohým vnútorne vysídleným osobám.
Obyvateľka thajského prihraničného mesta Mae Sot, ktoré s mestom Myawaddy spájajú mosty cez rieku Moei, uviedla, že mjanmarskí vojaci údajne požiadali thajské úrady, aby im poskytli ochranu. Thajská armáda rozmiestnila pozdĺž rieky obrnené vozidlá a vojakov.
Thajská vláda v tejto súvislosti oznámila, že po tom, čo povstalecké sily ovládli pohraničné mesto Myawaddy, je pripravená prijať 100.000 ľudí utekajúcich pred bojmi v Mjanmarsku a poskytnúť im pomoc.
Vietnam chce do roku 2030 začať s výstavbou železničných tratí do Číny
Hanoj 11. apríla (TASR) - Vietnam chce do roku 2030 začať budovať dve vysokorýchlostné železničné trate spájajúce jeho hlavné mesto Hanoj s Čínou, čo je ďalším znakom nedávneho "oteplenia" vzťahov medzi týmito susednými komunistickými krajinami, oznámilo v utorok večer vietnamské ministerstvo plánovania a investícií. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.
Čína je najväčším obchodným partnerom Vietnamu a dôležitým zdrojom dovozu pre jeho výrobný sektor. Obe krajiny sú už prepojené systémom diaľnic a dvoch železničných tratí, ktoré sú však na vietnamskej strane zastarané a potrebujú modernizáciu.
Jedna z plánovaných vysokorýchlostných tratí by mala viesť z vietnamského prístavného mesta Haiphong a provincie Quang Ninh cez Hanoj do provincie Lao Cai, ktorá hraničí s čínskou provinciou Jü-nan, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Druhá trasa by viedla z Hanoja do provincie Lang Son, ktorá hraničí s čínskou oblasťou Kuang-si, a prechádzala by cez región husto osídlený globálnymi výrobnými zariadeniami vrátane niekoľkých, ktoré vlastnia čínski investori.
Ministerstvo ďalšie podrobnosti o projektoch neposkytlo. Vietnam začiatkom apríla uviedol, že sa chce pri rozvoji svojej prvej vysokorýchlostnej železničnej siete učiť od Číny, a vyslal svojich činiteľov, aby spolupracovali s čínskymi železničnými spoločnosťami.
V krajine sa plánuje aj rozsiahla vysokorýchlostná železničná trať spájajúca hlavné mesto Hanoj s obchodným centrom - Hočiminovým Mestom.
Predseda vietnamského Národného zhromaždenia Vuong Dinh Hue sa v pondelok stretol s vedúcimi predstaviteľmi čínskych železničných spoločností počas svojej návštevy Pekingu, kde ho prijal čínsky prezident Si Ťin-pching.
Stalo sa tak po tom, ako Vietnam a Čína počas decembrovej návštevy čínskeho prezidenta v Hanoji podpísali desiatky dohôd o spolupráci - vrátane železničnej.
Podľa údajov vietnamskej vlády sa obchod medzi Vietnamom a Čínou v prvom štvrťroku 2024 zvýšil oproti predchádzajúcemu roku o 22 percent - na 43,6 miliardy dolárov. Obe krajiny sú však stále zapletené do dlhoročného námorného sporu v Juhočínskom mori, hoci sa zdá, že napätie sa v uplynulom čase znížilo.
Diplomati USA sa streli s mjanmarskou opozíciou, prisľúbili podporu
Washington 17. augusta (TASR) - Americkí diplomati na virtuálnom stretnutí s predstaviteľmi mjanmarskej opozície prisľúbili dodatočnú pomoc pri prechode krajiny na civilnú vládu. Zhodli sa taktiež na potrebe udržiavať tlak na vládnucu vojenskú juntu. V piatok to uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí. Stretnutie sa uskutočnilo iba deň po návšteve čínskeho ministra zahraničných vecí v krajine.
Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia mjanmarskej exilovej Vlády národnej jednoty spolu s kľúčovými povstaleckými organizáciami, ktoré vedú boje proti vojenskej junte. Obe strany sa na stretnutí zhodli na "nutnosti zachovania tlaku na vojenský režim za účelom zmeny jeho smerovania," uvádza ministerstvo zahraničných vecí USA vo vyhlásení.
Americkí predstavitelia taktiež uviedli, že Washington bude "naďalej poskytovať priamu podporu a pomoc prodemokratickým aktérom" v krajine. Obe strany sa zaviazali spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom vrátane OSN a Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) s cieľom ukončiť pretrvávajúcu krízu v Mjanmarsku.
Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi krajinu navštívil vo štvrtok. Situáciu v Mjanmarsku označil za znepokojujúcu a navrhol, aby susedné krajiny podporovali spoluprácu s Mjanmarskom a pomohli mu vytvoriť hospodárske a sociálne podmienky, ktoré by zabránili eskalácii konfliktu.
Mjanmarské štátne médiá vo štvrtok uviedli, že Čína prisľúbila technickú podporu pri sčítaní obyvateľstva, po ktorom budú nasledovať voľby. Reuters pripomína, že Peking tým vyjadril podporu junte, ktorá v boji s povstalcami momentálne ťahá za kratší koniec.
Vojenská junta vládne v Mjanmarsku od roku 2021, kedy zvrhla vládu premiérky Aun Schan Su Ťij a uväznila ju. Na rozsiahlych územiach krajiny v súčasnosti zúria boje, v ktorých etnické ozbrojené skupiny a prodemokratické Ľudové obranné sily (PDF) bojujú proti armáde.
Diplomati USA sa streli s mjanmarskou opozíciou, prisľúbili podporu
Južná Kórea: Vojenské velenie zakázalo všetky politické aktivity
Soul 3. decembra (TASR) - Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré prevzalo viacero právomocí po vyhlásení stanného práva prezidentom Jun Suk-jolom, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán. TASR o tom informuje podľa agentúry Jonhap.
Dekrét vydaný veliteľom juhokórejských pozemných síl Pak An-suom, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva, vstúpil do platnosti o 23.00 miestneho času (15.00 SEČ). "Všetky politické aktivity vrátane tých, ktoré sa týkajú Národného zhromaždenia, regionálnych zhromaždení, politických strán, vytvárania politických organizácií, zhromaždení a protestov sú zakázané," vyhlásil Pak.
Podľa jeho slov dekrét slúži na ochranu slobodnej demokracie a bezpečnosti ľudí pred protištátnymi silami, ktoré spôsobia rozvrat krajiny.
Jonhap pripomína, že juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.
Po vyhlásení stanného práva určený veliteľ dohliada na administratívne a právne záležitosti v dotknutej oblasti a v prípade potreby môže prijať osobitné opatrenia. Podľa zákona na veliteľa stanného práva dohliada minister obrany, ktorý však podlieha kontrole prezidenta.
Stanné právo môže zrušiť juhokórejský parlament, v ktorom má v súčasnosti väčšinu opozícia. Najväčšia opozičná Demokratická strana (DPK) vyzvala svojich poslancov, aby prišli do budovy Národného zhromaždenia. Vstup do legislatívneho zboru ju však podľa informácii Jonhapu zablokovaný bezpečnostnými zložkami.
Prezident Jun vyhlásil, že rozhodnutie vyhlásiť stanné právo je potrebné na "obnovu a ochranu" krajiny, ktorá podľa neho vzdoruje vážnym výzvam. Hoci podľa neho stanné právo môže občanom spôsobiť "určité nepríjemnosti", prezident prisľúbil rýchlu "normalizáciu" krajiny.
Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a DKP nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.
Prezident taktiež obvinil opozíciu so spolupráce so znepriatelenou Severnou Kóreou. "Národné zhromaždenie sa stalo útočiskom zločincov, ktorí paralyzujú súdny a administratívny systém a pokúšajú sa zvrhnúť slobodný demokratický systém prostredníctvom legislatívnej diktatúry," vyhlásil.
Južná Kórea mala po svojom vzniku po druhej svetovej vojne viacero autoritárskych lídrov, ktorí niekoľkokrát vyhlásili stanné právo. Od 80. rokov minulého storočia je však považovaná za demokraciu.
Južná Kórea: Vojenské velenie zakázalo všetky politické aktivity
aktualizácia:
Juhokórejský prezident súhlasil so zrušením stanného práva
Soul 3. decembra (TASR) – Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v noci na stredu miestneho času oznámil, že zruší stanné právo v súlade s požiadavkou parlamentu. Urobí tak podľa vlastných slov po potrebnom súhlase vlády. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters a AP.
Podľa agentúry Jonhap už vláda krátko po prezidentovom oznámení zasadla a návrh na zrušenie stanného práva schválila.
Prezident v televíznom vystúpení tiež uviedol, že vláda stiahla vojenské jednotky nasadené po vyhlásení stanného práva. Podľa agentúry AFP účastníci protestov krátko po vyhlásení Juna začali v uliciach oslavovať.
Jun vyhlásil stanné právo v utorok večer s tvrdením, že chce ochrániť demokratický ústavný poriadok. Opozíciu, ktorá má väčšina v parlamente a jeho vláde sťažuje presadzovanie programu, obvinil z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei.
O necelé tri hodiny neskôr parlament schválil väčšinou hlasov návrh na zrušenie prezidentovho výnosu. Podľa juhokórejskej ústavy musí prezident v takom prípade stanné právo odvolať.
Rozhodnutie prezidenta kritizovala opozícia, no tiež viacero členov jeho vlastnej strany.
Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.Juhokórejský prezident súhlasil so zrušením stanného práva
![[Odstránený používateľ]](https://ksbforum.info/uploads/defaultavatar/n9NCGQS957N6Q.jpg)
